Všetko je naopak (časť jedenásta)

31. března 2010 v 15:55 | .:ŽuŽiQ-chan Nakano:. |  Všetko je naopak

"Čo chcete?" zakričal Haku. "Hľadáme Deidaru a Itachiho...!" Sasori sa vystrel do celej svojej výšky a na chvíľu mi pripomenul Supermana *kto vie prečo...*. "A čo my s nimi máme?" *znova Haku* "Hm..ty asi nič ale tá za tebou áno!" "Ja!? A čo také mám s nimi ja spoločné?" "Spávaš...s Deidarom, ak sa nemýlim..." povedal smutne Sasori.

To ma dostalo...odkiaľ to on môže vedieť?! "Aj keby...ako to s tým súvisí?! Vám to predsa môže byť jedno, či s ním spávam....či nie?" "No vieš....ani veľmi nie..... je to môj chlapec..." Sasori sa uškrnul. Odrazu mi prišlo zle. Napadlo mi, či nie som tehotná...... ale tým to asi nebude....Uf.... Roztraseným hlasom som Sasorimu povedala: "Tak v tom prípade sa mu vôbec nečudujem že od vás utiekol..." Sasori očervenel a na celom tele sa roztriasol *od hnevu?!* "Tobi... povedz jej niečo ty, lebo ja sa asi neudržím..." Tobi zdvihol ruku zovretú do pästi a zdvihol z nej dva prsty. "Tobi is a good boy ^^!" "Kuá! *znova Sasori* Nemyslel som toto....TT_TT.....BAKA *blbec, idiot*" "Hm... a čo teraz? *to som sa pýtala ja*" Znovu sa ozval Sasori. "Tak... teraz mi buď okamžite vyklopíš, kde je Deidara a Itachi, alebo vás priviažeme a nájdeme sami.... ale Deiovi potom poviem o tom, ako ho podvádzaš s touto princezničkou n_n!" OMJ.... "To je môj brat ty pako!" Sasori ostal stáť ako prikovaný a čumel na Hakua. "T-t-ty si chalan O_o?!" "Áno, ja som chalan..." "Ahá...°°" Naklonila som sa bližšie k Hakuovi. "Čo budeme teraz robiť?" "Zmizneme! Kirigakure no Jutsu! *krytie hmlou*" Chytil ma za ruku. Hmla už zhustla natoľko, že som nevidela ani na krok. Akurát som cítila, ako ma Haku odtiaľ ťahá za ruku preč. Keď sme sa dostali ďaleko odtiaľ, až ku kraji Konohy, Haku ma pustil. "Teraz by si už mala bežať za tými dvoma chalanmi s tým psom...určite ťa už hľadajú...ja idem za Zabuzom... Ozaj... skoro som zabudol..." Zložil si z hlavy svoju ochrannú čelenku a dal mi ju na hlavu. "A-arigato..." "To je v poho...nemáš za čo.... veď si moja sestrička...^-^" Krátko ma objal. "Ponáhľaj sa.... a určite tým dvom povedz, že sú tu tí z Akatsuki.... Dewamata *ahoj*" Otočil sa a odbehol. Ostala som tam sama. Zvrtla som sa teda a zamierila som ku Kibovi domov. Keď som ho po pár minútach záhadne našla, otvorila som dvere a vošla som dnu do chodby, kde som zbadala Deia, ako sa nervózne prechádza sem a tam. keď ma uvidel, rozbehol sa ku mne a objal ma tak silno, až som takmer nemohla dýchať. "Dei, to stačí, O.K.?" "Ja...bál som sa o teba...!" Tieto slová ma dojali tak, až som skoro zabudla, na čo som sa ho to vlastne chcela spýtať. "Uhm...Dei... chcem sa ťa na niečo opýtať..." Dei ma pustil a zvedavo sa na mňa pozrel. "Čo je medzi tebou a... istým Sasorim? Spávaš s ním?" Dei očervenel. Takúto otázku asi nečakal. Vtom do chodby vbehol Kiba a za ním Akamaru, ktorý ku mne hneď pribehol a oblizol ma. "ŽužiQ...kde si bola? Spravil ti niečo ten chlapec?" Deiovo privítanie ma teda potešilo oveľa viac, ako to Kibovo, aj keď som naňho bola teda poriadne naštvaná za toho bábkofila Sasoriho. "Nie, nič mi nespravil. Je to môj brat a učil ma používať jutsu." "Ahá, a to ťa učil celú noc?" "Ale Kiba, nežiarli už toľko... Kedže som minula toľko chakry, bola som unavená a tak si trošku zdriemla....a ráno nás prepadli takí dvaja idioti... Sasori a Tobi a vraveli že hľadajú Deia a Itachiho... a Sasori ešte povedal, že..." Nedokázala som to znovu povedať. "Dei, len mi povedz, či je to pravda...!" Dei sa mi pozrel do očí a z tých jeho som vyčítala, že je veľmi smutný. "Áno, je to pravda.... ale ja som musel! Donútili ma!" Obišla som ho a oprela som sa o Kibovu hruď. "Povedz mu, prosím, aby šiel za tým svojím kamarátom a povedal mu..... proste nech ide preč..." šepla som mu. "Deidara, prosím, odíď." Dei posmutnel, no poslúchol Kibu a spakoval sa odtiaľ.
 


Anketa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama