Sen? 2/3 HichiIchi

3. ledna 2011 v 17:22 | .:ŽuŽiQ-chan Nakano:. |  Yaoi - na pokračovanie


Znova ležím na zemi a hľadím do jeho očí. Rukami a nohami nemám šancu pohnúť, už som si to uvedomil, nuž sa len kochám nad sebou v čiernobielom prevedení. Odrazu sa ozve ON. Prehovorí zvodným medovým hlasom, ktorý mi opantáva zmysly a dodáva mi pocit, akoby som bol v raji, čo vlastne nemá ďaleko od pravdy, teda, až na to že som spútaný,pomyslím si škodoradostne. "Ichigo....že sa nehanbíš takto mi zdrhnúť... chýbal si mi... už mi to nerob! Jasné?!" Neodpovedám len neprítomne prikývnem hlavou a vychutnávam si jeho hlas, nádhernú intonáciu a spôsob, akým sa so mnou rozpráva. Nezamýšľam sa nad tým, odkiaľ vie moje meno, je to predsa môj sen. Namiesto toho si plne vychutnávam, ako mi jazykom dráždi pokožku, od krku až k brušku a snažím sa zbaviť pocitu trápnosti, ktorý sa mi vkráda do hlavy. Keď do ruky vezme moju bradavku, od slasti si jemne vzdychnem a zahryznem si do pery, odkiaľ mi začne tiecť krv, ktorú neznámy lačne saje ústami. Keď cítim, ako sa telom pritíska na to moje, od vzrušenia sa už celý chvejem. No vtom sa on odo mňa úplne odtiahne. Chcem sa pohnúť za ním, no povrazy na rukách a na nohách mi to nedovoľujú, nuž len nespokojne zavrčím. "Čo sa deje? Prečo si prestal?" spýtam sa a čakám odpoveď, no on sa len zasmeje a rukou si prehrabne vlasy. Potom znova prehovorí rozprávkovým hlasom: "Ak chceš, aby som pokračoval, vyhľadaj ma... ja si na teba počkám...ale nie na veky, tak sa ponáhľaj!" po týchto slovách sa začne rozplývať, strácať sa priamo vo vzduchu.
Zobudil som sa celý premočený od potu. Chvíľu mi trvalo kým som sa zorientoval, nechcelo sa mi veriť, že som sa prebudil, chcel som o ňom ešte snívať, chcel som, aby to pokračovalo. Moje neukojené túžby plávali na povrch a ja som sa cítil mizerne. No odrazu vo mne vzplanula iskierka nádeje, že by som ho ešte mohol vidieť a že by sme mohli dokončiť to, čo sme začali. Spomenul som si na jeho slová: "Ak chceš, aby som pokračoval, vyhľadaj ma... ja si na teba počkám...ale nie na veky, tak sa ponáhľaj!" Rozhodol som sa, že spravím, čo odo mňa žiada. Rozhodol som sa, že ho budem hľadať, až pokým ho nenájdem.
Nasledujúce dva týždne som vkuse snoril po okolí a hľadel som do všetkých kútov, zákutí a bočných uličiek, či tam neobjavím záhadného chlapca, no nič. Už dva týždne sa mi o ňom nesnívalo, no mne stále neschádzal z mysle, stále som na neho musel myslieť. Jedného dňa, bol to utorok, som - ako obvykle - šiel do školy. Cez prestávku som šiel na WC, keď vtom som z neďalekej učebne počul, ako niekto volá moje meno. Ale nebol to obyčajný hlas, bol to hlas, od ktorého sa mi zježili všetky chlpy na tele, srdce sa mi rozbúšilo ako o preteky a nevládal som sa pohnúť, iba som sa automaticky posúval k učebni. Nevedel som ovládať svoje telo, šlo akoby samo od seba. Pri dverách učebni som sa zastavil a otvoril som dvere. Vošiel som dne a zamkol som za sebou. V šere učebne som takmer nič nevidel, no ako si moje oči postupne zvykali na nedostatok svetla, v miestnosti som rozoznával čoraz viac detailov. Poobzeral som sa a vtom som ho zbadal; stál opretý o katedru, ruky vo vreckách, na tvári zmyselný úsmev odhaľujúci perleťovo-biele zuby a svaly črtajúce sa pod tenkou košeľou.
 


Komentáře

1 Hichigo Ikasoruk Hichigo Ikasoruk | Web | 16. února 2011 v 20:49 | Reagovat

Vrrr,dokonalý ^_^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama