Príbeh starej lavičky

6. února 2011 v 21:38 | .:ŽuŽiQ-chan Nakano:. |  Iné somariny

//Bolo to robené povinne do školy takže berte ohľad na to že je to debilná téma :D//
(celý článok)

lavička


Rozpoviem vám príbeh. Príbeh o starej, staručičkej lavičke.
Začalo sa to kedysi dávno, pred vyše sto rokmi, keď sa mestská rada rozhodla, že zrekonštruuje mestský park. Vysadili mladé stromčeky, zaplátali diery na chodníkoch a vypestovali tam kvetinový záhon. Netrvalo dlho a tento park sa stal obľúbeným miestom na venčenie domácich miláčikov i na prechádzky. A v tom parku, milí priatelia, stála jedna  lavička.  Bola z dubového dreva nafarbeného načerveno, mala elegantne tvarované zábradlie aj nôžky a každý, kto na nej sedel mal dokonalý výhľad na mestskú fontánu a keď sa schyľovalo k večeru, tak aj na západ slnka.  No a táto lavička, ktorej meno je dávno zabudnuté, zažila neslýchané veci.
Krátko na to, ako ju umiestnili do parku, začal sem chodievať malý chlapček. Mohol mať sotva sedem   rokov a, keďže nemal žiadnych kamarátov, zvykol sa vyplakávať lavičke. Každé ráno, len čo Slnko vyšlo na oblohu, už tam sedel, či skôr väčšinou ležal, a tichým hláskom sa spovedal.
"Oj, lavička, keby si ty len vedela, aké to je u nás doma hrozné," šepol i pritúlil sa k lavičke bližšie. "Otecko ma nemá rád, bije ma a hovorí mi aký som slabý, že zo mňa nikdy nič nebude..."
A inokedy zas: "Otecko ma zase zbil. Hovorí, že to preto, aby bol zo mňa chlap ako z ocele. Ale ja nechcem byť z ocele. Ja chcem zostať taký, aký som! Chcem toho tak veľa?" spytoval sa, no lavička mu neodpovedala.
O pár dní na to prišiel chlapček do krvi zbitý, na ľavom oku monokel, ruka mu krvácala, z očí sa mu rinuli slzy.
"Lavička moja najmilšia, povedz že mi, čože som mu urobil? Mamička sa dnes ráno vybrala na nákup a otecko ma medzitým zbil. A tentoraz ani nepovedal prečo. Veď  mu pomáham aj kravičky dojiť, aj psíky chodím venčiť a predsa ma bije. Ja to nechápem... Nemám rád svojho otecka," povedal chlapček a ešte viac sa rozvzlykal.
Po necelej pol hodine k lavičke podišiel vysoký chlap so zjazvenou tvárou a so zlomyseľným výrazom v tvári. Chytil plačúceho a brániaceho sa chlapca za ruku a nasilu ho odtiahol preč. Chlapček sa na lavičku nikdy viac nevrátil, len akási mladá žena raz k lavičke podišla, s plačom na ňu kvety položila a pobrala sa preč.
No kvety tam dlho nevydržali, niekto ich odtiaľ zobral.
Netrvalo dlho a lavička si znova našla stálych návštevníkov. Mladý pár zaľúbencov. Na lavičke sedávali pravidelne, každý každučký deň v týždni, asi tri roky, sledovali západy slnka a dlhé hodiny sa len rozprávali. Jedného slnečného májového dňa sa rozhodli, že sa vezmú. Začali plánovať svadbu, pripravovali pozvánky, hostinu, vybavovali si kostol i svedkov, všetko bolo nádherné.
No začala sa prvá svetová vojna. Mladý, sotva dospelý mládenec musel ísť do vojny a jeho snúbenica ho skormútená čakala na lavičke.
Vojna skončila a ženích sa jej i tak nevracal. Každý večer ho na lavičke čakávala. Tri roky, tri mesiace a tri dni. Potom stratila všetku nádej. Ukončila svoj život. Na tejto lavičke.
Ale táto naša lavička neprinášala len nešťastie.
Pár rokov po vojne sa na lavičke usalašil jeden bezdomovec, bývalý vojak, ktorému sa však nedostalo zaslúženej pochvaly. Na lavičke spával, žobral, jedol aj pil. Nemal veľmi šťastný život, no to sa malo zmeniť.
Raz, keď sa tento náš bezdomovec zobudil, našiel vedľa lavičky postávať vysokého muža oblečeného v už na pohľad drahom obleku, ktorý sa opieral o palicu.
"Dobrý deň, som komorník grófky von Bürhunsovej. Je to vaša nevlastná sestra a prosí vás, aby ste sa dostavili do jej kaštieľa. Chce sa o vás postarať, pretože sa dozvedela o vašom nešťastnom osude a chce vám pomôcť, ako len bude môcť."
Vyslúžilý vojak sa najprv na neho len prekvapene pozeral, nechcel veriť vlastným ušiam. Neveril, že má také šťastie. No keď mu komorník predložil fotku jeho už zosnulého otca, ako v rukách drží malé dievčatko, naveľa tomu uveril a pobral sa s komorníkom za lepším životom.
Nasledujúce roky neboli pre lavičku tými najlepšími. Celý svet trápila kríza, ľudia nemali čas len tak sa túlať, všetci museli pracovať, aby prežili. Farba lavičky sa začala olupovať, nôžky a zábradlie začali hrdzavieť.
Pár rokov pred ďalšou vojnou sa však pred lavičkou vybudovalo detské ihrisko, nuž bola lavička takmer stále obsadená a stále sa okolo nej premávali deti i zvieratá. Lavička bola znova stredobodom pozornosti a mesto zariadilo lavičke nový náter lavičky, aby nekazila dojem z parku.
Znova prišla vojna. Na lavičku sa opäť zabudlo, všetci boli príliš zamestnaní inými vecami. Ale jedna osoba, ktorá sem chodievala, sa predsa len našla. Bolo to mladé dievča, ktoré chcelo byť umelkyňou, ale pochádzala z chudobnej rodiny a keďže bola vojna, mala mizivú šancu, aby sa presadila. Kreslila si teda na lavičku rôzne obrázky a znaky.
Bol ponurý deň a dievča si zasa kreslilo. Okolo šiel nejaký postarší pán a pozrel sa, čo dievča robí. Keď zbadal, že kreslí po lavičke, veľmi sa rozčúlil.
"Dievčisko jedno nepodarené! Čo to stváraš? Ako si dovoľuješ takto znehodnocovať štátny majetok?" vrieskal na ňu, na čo sa dievča poriadne vystrašilo. Odrazu mu niekto na plece položil ruku. Starý pán vyskočil.
"Prosím vás, nechajte toto mladé dievča na pokoji, ja to s ňou vybavím," povedal upokojujúcim hlasom neznámy a výstražne sa pozrel na nahnevaného muža, ktorý ho zjavne poznal, a ktorý len z nevôľou prisvedčil a pobral sa preč čosi si šomrúc popod nos.
Dievča sa na neho vyplašene pozeralo. Vysoký urastený pán si zložil klobúk z hlavy.
"Dobrý večer, slečna," povedal a pristúpil o krok bližšie, aby si prezrel dievčinine kresby.
"Hm,  máš talent. To všetko si kreslila ty?" opýtal sa a keď dievča prikývlo, pousmial sa.
"Dovoľ mi, aby som sa ti predstavil. Som hlava spolku umelcov v tomto meste. Nechcela by si sa k nám pridať? Vidím, že máš potenciál, len ho treba rozvíjať."
Hoci dievča nerozumelo všetkému, čo povedal, pochopilo, že je to možnosť, ako sa stať umelkyňou a ihneď bežala domov predstaviť im pána. Keď jej rodičia dovolili pridať sa do spolku a naplniť svoje túžby, dievča sa ešte posledný raz vrátilo k lavičke, prešlo po nej rukou, nakreslila naň srdiečko i pošepla lavičke: "Ďakujem."
S týmito slovami sa pobrala v ústrety svojej veľkolepej kariére maliarky.
Týmto sa skončili veľkolepé činy lavičky, pretože pár rokov na to prišli vandali, ktorí ohli krásne zábradlie, umelecké diela dievčaťa prekryli nasprejovanými grafitmi,  takmer rozobrali celú drevenú konštrukciu lavičky, okolo lavičky porozhadzovali odpadky a tak ju úplne znehodnotili.
Mestská rada sa teda rozhodla, že túto lavičku už opravovať nebude, že namiesto nej postaví novú. Preto, dňa tridsiateho prvého mája dvetisícsedem, prišli do parku robotníci, lavičku zo zeme vytiahli a rozobrali ju.
A takto sa končí príbeh našej lavičky. Už navždy.
 


Komentáře

1 Lady KikuŠka your AFFS Lady KikuŠka your AFFS | Web | 7. února 2011 v 9:58 | Reagovat

to je pěkné :-)

2 Eve-san Eve-san | Web | 7. února 2011 v 20:57 | Reagovat

WooW.. ten první příběh s tím chlapcem to bylo dojemné..já bych za to vraždila.. a to poslední .. s tím děvčetem..jo hold měla štěstí..:)) Krásný příběh..:))

3 Michio Michio | Web | 8. února 2011 v 8:29 | Reagovat

jsme měli ve škole něco podobného xD "jak se cítí opuštěná lavička v parku" -_-"

jinak ten příběh je nádherný..smutný(z části), ale nádherný

4 Allen-chan Allen-chan | Web | 8. února 2011 v 23:24 | Reagovat

Chudáčik Laviii T_T zlí vandali!

5 Sašká Sašká | E-mail | 30. března 2011 v 10:41 | Reagovat

aj my sme robili totú istú temu na sjl :) my máme Tri spolu súvisiace pribehy :D :-)

6 cheap plus size bridal dresses cheap plus size bridal dresses | E-mail | Web | 10. ledna 2013 v 12:05 | Reagovat

Hope you are okay with me making a comment. I really like this site. Do you post to it often?
http://www.elsedress.org

7 casual beach wedding dress casual beach wedding dress | E-mail | Web | 11. ledna 2013 v 18:51 | Reagovat

Can anyone tell me something about the business related tiles, stones, marbles etc?
http://www.isdress.org

8 replica tag replica tag | E-mail | Web | 17. ledna 2013 v 9:30 | Reagovat

Q. Why did it take the monster ten months to finish a book?
http://www.watchescan.org

9 best iwc replica best iwc replica | E-mail | Web | 18. ledna 2013 v 6:03 | Reagovat

It posts like this that keep me coming back and checking this site regularly, thanks for the info!.
http://www.begwatches.net

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama